masso
masso, 1, v. a., = μάσσω,
- to chew (late Lat.), Theod. Prisc. 1, 8; 2, 29.
māsso, āre (Intens. v. mando), kauen, Th. Prisc. 1, 8 (?); 2, 29 (?).
See: massare
massō, āre (mando), tr., mâcher : Th. Prisc. 1, 8 ; 2, 29.