βοόκραιρος
βοόκραιρος, ox-horned
βοό-κραιρος, ον,
- ox-horned, Nonn. D. 13.314.
1 de cuernos bovinos, astado
2 propio del astado, bovino
λέκτρα
dicho de Aqueloo
βοό·κραιρος, ος, ον, aux cornes de bœuf, Nonn. D. 13, 314.
Étym. βοῦς, κραῖρα.
βοόκραιρος, ochsenhornig, Nonn. D. 13.314 u. öfter.