ἐριηχής
ἐριηχής, loud-sounding
ἐρι-ηχής, ές, (ἠχέω)
- loud-sounding, Opp. H. 3.213.
ἐρι·ηχής, ής, ές, qui retentit fortement, Opp. H. 3, 213 ; Anth. 8, 5, 3.
Étym. ἐρι-, ἦχος.
ἐριηχής, ές, laut tönend, Greg. ep. (VIII.5); Opp. Hal. 3.213.