εὐσταθῶς Save Bailly 2024 εὐσταθῶς [ᾰ] adv. avec un équilibre parfait, d’une manière posée, avec calme, Arr. Epict. 2, 5, 7 ; DL. 7, 182 ; App. 1, 131 Schweigh. Étym. εὐσταθής.