ἱκετευτικός
ἱκετευτικός, supplicatory
ἱκετ-ευτικός, ή, όν,
- supplicatory, Sch. S. OT 143; = precarius, Gloss. Adv. -κῶς Hsch. s.v. ἀντήδης.
ἱκετευτικός, den Schutzflehenden betreffend, flehend ; Schol. Soph. O.R. 143 ; Eust.