εὐέρκτης
εὐέρκτης, ου, ὁ, poet. for εὐεργέτης, AP 9.92 (Antip. Thess.), BCH 23.302 (Termessus): pl., as a title of rank, Arch.Pap. 1.220 (ii B. C.).
εὐ·έρκτης, ου (ὁ) bienfaiteur, Anth. 9, 92.
Étym. εὖ, ἔργον, cf. εὐεργέτης.
εὐέρκτης, ὁ, = εὐεργέτης, Antip.Thess. 30 (IX.92).
εὐέρκτης
εὐ-έρκτης, ου,
poet. for εὐεργέτης, Anth.