ἀποφθίω
ἀποφθίω, = ἀποφθίνω.
†ἀποφθίω
[ἀπο- 7.]
3 pl. aor. pass. ἀπέφθιθεν Od. 5.110, 133, Od. 7.251.
3 sing. aor. ἀπέφθιτο Il. 8.581, Od. 15.268, 358.
Opt. ἀποφθίμην Od. 10.51.
Imp. ἀποφθίσθω Il. 8.429.
Pple. ἀποφθίμενος, -ου Il. 3.322, Il. 18.89, 499, Il. 19.322, 337: Od. 15.357, Od. 24.88.
In pass., to perish, die Il. 3.322, Il. 8.429, Il. 18.89, 499, Il. 19.322, 337: Od. 5.110 = 133 = Od. 7.251, Od. 8.581, Od. 10.51, Od. 15.268, 357, 358, Od. 24.88.